Dalsi den odisiel manzel na povinne skolenie do zahranicia a potom mal este jedno poobedie stravit s nami kym zase odleti prec do svojho noveho domova. Bohuzial let zo skolenia bol zruseny tak sme riesili ako to zariadit aby ho deti este videli a on navrhol ze by mohol prist z letiska k nam na dom a prespat na gauci aby s nimi dalsi den mohol chvilu byt...a zrazu som postrehla ze jeho komunikacia sa a meni a ja tiez odpovedam tak ako volakedy, s lahkostou, neriesim co pisem ani to ze su tam dvojzmysly a zabavam sa. Nakoniec sme sa uz ten vecer dohodli ze si prebookuje lety a pojde prec az o 2 dni neskor a pisali sme si az do momentu kym prisiel. A v ten vecer sme sa dali znova dokopy a odvtedy sme spolu stastni ako nikdy predtym.

Samozrejme ja na sebe musim stale pracovat, ale naucila som sa za ten rok aj cosi velmi vela - o svojich problemoch rozpravam s nim a nie inymi, uzivam si zivot a chvile s nim, vela sa rozpravame a postupne podvedome sa aj moj manzel zacal zaujimat o literaturu, ktoru citam ja. Ked sme sa o tom raz bavili povedal mi ze ten moment po telefonate s Pavlom ked som sa smiala s detmi bol moment ked si uvedomil, ze este mame sancu, ze toto je ta zena ktoru spoznal.

Viem, ze tento email je velmi dlhy a chaoticky, ale mozno pomoze niekomu kto si prechadza tym cim som si presla ja. A hlavne ma vyjadrit moje velke DAKUJEM za to ze pri mne stojite, ze ste ma tak vela naucili a stale ucite.

Verim, ze vsetko v zivote sa pre nieco deje a preto som aj ja mala najst Vas aby ste mi ukazali inu cestu zivotom :)

Prajem Vam krasny den, a tesim sa ked Vas budem znova pocut.
Vasa
XY

PS: kludne mozete dat na strranku ako vzdy len prosim bez mojho mena :) dakujem este raz