Bílá magie a Voodoo

Magie lásky - poďakovanie

Milý Pavol a Monika, veľmi sa Vám chcem za všetko poďakovať. Naša spolupráca trvala 3,5 roka, no tak rýchlo to ubehlo, a toľko sa za ten čas v mojom živote zmenilo. Najmä môj pohľad na mnohé veci, vnímanie, prežívanie, veľmi veľa som sa naučila. Keď sa vrátim k tomu dňu, kedy som sa na Vás obrátila s prosbou o pomoc plná zúfalstva, som mala pocit, že môj život rozchodom s mojím posledným partnerom „stratil zmysel“. Bola som strašne nešťastná a za každú cenu som chcela svojho partnera naspäť. Začala som hľadať na internete a natrafila som na stránku Bielej mágie. Myslela som si, že stačí zopár rituálov a veci sa vyriešia a pohnú želaným smerom. Vtedy som ešte nevedela a nechápala, že keď chcem niečo zmeniť, musím pracovať sama na sebe a zmeniť v prvom rade samú seba. Dovtedy som bola človekom, ktorý skoro nikdy nebol sám, vždy som mala partnera. Keď som sa zrazu ocitla sama po poslednom vzťahu, cítila som obrovskú prázdnotu a nevedela som byť sama so sebou, nieto si to užívať. S podporou Pavla a Moniky, meditáciami a počúvaním mnohých audiokníh som sa postupne vzdelávala a menila som svoje myslenie a nachádzala vnútorný pokoj. No všetko to bola dlhá cesta a bez pomoci a podpory Pavla a Moniky by som v tomto procese svojej premeny nielen že nevytrvala, no ani nevedela, ako na to, alebo to rýchlo vzdala. Aké boli moje začiatky: Musím sa priznať, že zo začiatku som bola skeptická, neverila som tomu, ako mi môže čítanie a počúvanie kníh pomôcť. Myslela som si, že ja som vlastne žiadne chyby nerobila a nepotrebujem sa nejako meniť a bola by som vlastne hneď pripravená na to, získať svojho partnera znovu naspäť – napokon, to bolo to jediné, čo som si vtedy želala. Začala som s meditáciami a počúvaním prvých kníh. Počúvanie mi prinášalo postupne nové znalosti a mnohé myšlienky, či múdrosti sa mi páčili, ale nevedela som ich preniesť do reálneho života. Zmeny u mňa nastávali veľmi pomaly, keďže som bola veľmi zničená z mojich vzťahov a niesla som si veľa „bremien“ z minulosti, čo spôsobovalo, že som mávala často depresívne chvíľky, pocity úzkosti a momenty, kedy sa mi chcelo len plakať (lebo môj milovaný partner ma opustil). Na môjho posledného partnera som bola moc upätá, lebo to bol prvý partner, s ktorým mi bolo naozaj dobre, a to preto, že sa ku mne pekne správal a bol tu pre mňa. Mala som pocit, že už to s nikým iným nezažijem a nikoho lepšieho by som predsa nenašla, on je pre mňa ten pravý. Pokračovala som počúvaním kníh a meditáciami, no môj hlavný cieľ bolo stále získať ho späť a stále som na to myslela, žila v tých snoch a predstavovala si, ako sme spolu. Prechádzali mesiace a sem tam sa mi ozval, no stále od neho neprichádzalo pozvanie na stretnutie. Myslela som si, že musím len čakať a ono to príde. Ako mesiace plynuli a žila som ďalej svoj život, jedného dňa som sa v práci zoznámila s novým kolegom, ktorý ma zaujal na prvý pohľad. Mal pekný úsmev a išla z neho dobrá energia. Hneď sme si padli do oka a mali sme sa o čom rozprávať. Mala som pocit, akoby som ho poznala, keď sme si tak dobre rozumeli a bolo mi s ním tak fajn. Srandovali sme spolu a bavili sa, ako keby sme sa poznali už dlho, hoci to boli len 4 hodiny, čo sme spolu v práci strávili. Vymenili sme si kontakt pre prípad, že by potreboval s niečím pomôcť ohľadom štúdia. Nezabudla som mu medzi rečou povedať, že mám priateľa (vravela som to každému mužovi, čo mi prejavil sympatie, aby nikto nič odo mňa nechcel 😊, lebo však ja som toho pravého už našla, len čakám, kým sa vráti). Ako som išla z práce, som pravdepodobne žiarila šťastím, lebo hneď ako som došla domov ma spolubývajúca oslovila: „Čože si taká vysmiata?“. Ja: „Mala som dobrú smenu, takého zaujímavého chalana som stretla a takého fešáka“. Ona: „Ale čo?!“ 😊, čudovala sa, no bola rada, že sa konečne usmievam. Prešlo len zopár minút od príchodu domov a on mi napísal, no hneď mi srdce poskočilo a nadšene som odpisovala naspäť. Potom si vravím, mala by som sa mu priznať, že nemám priateľa, keď ma tak oslovil, dlho ma nikto tak nezaujal a fakt je milý. Tak som sa mu priznala a začali sme si písať. Stretnutie som stále odkladala, mala som z toho strach, lebo veď donedávna som mala pocit, že pán X je pre mňa ten pravý a môj život bez neho nemá zmysel a teraz odrazu po 4 mesiacoch sa cítim dobre v spoločnosti iného muža, ktorý ma zaujal. Začala som mať výčitky, bola som z toho veľmi zmätená a nevedela som, čo robiť. Až po mesiaci som sa dala nahovoriť na stretko na kávu, že len na chvíľu, keď som stále tak zaneprázdnená. Ako som na stretnutie išla, nič som od toho neočakávala a vravela som si, že o nič nejde, len sa stretnem s kolegom, pokecáme pri káve a za dve hodinky pôjdem domov. Ako som ho však uvidela, zas sa objavil ten pocit šťastia a „poznania“, akoby som bola s blízkou osobou. Cítila som medzi nami isté spojenie a príťažlivosť. Bol to síce len príjemný a priateľský pokec pri káve, no pocity zostali. Od tohto dňa sme sa začali stretávať pravidelne. Ako som ho spoznávala, zisťovala som, že sme si veľmi podobní a vlastne si s ním rozumiem viac ako s mojim vytúženým pánom X. S pánom Y sme mali veľmi podobnú povahu, podobné názory a pohľad na mnoho vecí a aj veľa spoločného. Trávili sme veľa času písaním, telefonovaním a pravidelne sme sa stretávali. Prešli asi tri mesiace a začali sme sa zbližovať aj intímne. Ako sme sa zbližovali a spoznávali, som si začala uvedomovať, prečo vlastne môj vzťah s X skončil a začala som si viac uvedomovať naše rozdiely. S X sme sa cítili spolu dobre, vedeli sme sa dlho rozprávať, no boli sme dosť rozdielni a mali rozdielne záujmy. On bol introvert a mal aj také koníčky, necítil sa dobre v spoločnosti viacerých ľudí. Ja sa nepokladám ani za introverta, ani za extroverta, mám rada spoločnosť, medzičasom aj samotu, no rada chodím von, na výlet, dovolenku, do prírody, do mesta, cvičiť atď. Ani v sexuálnej stránke to s X nefungovalo, no nebolo to vtedy pre mňa dôležité. Pri Y som zisťovala, že toto je muž, s ktorým môžem robiť veľmi veľa vecí, máme medzi sebou veľkú príťažlivosť a funguje to. A tá povahová kompatibilita a harmónia, čo som pri ňom cítila, to je neopísateľné. Zatiaľ sme však neboli vo vzťahu. Už bolo na čase, aby som sa rozhodla, ktorého partnera teda vlastne chcem. S X som si občas písala správy no stále mi nenavrhoval stretnutie a ozýval sa len sem tam, i keď so záujmom. Prešlo už viac ako pol roka od rozchodu s X, keď som mala pocit, že mením svoje rozhodnutie. Dlho som nad tým rozmýšľala, zvažovala svoje pocity a myšlienky, až som nakoniec prišla na to, že pán Y bude ten správny muž pre mňa. A tu nastal problém. Ako som sa konečne rozhodla, začala som mu častejšie písať a volať a vyčítať mu, keď mi neodpisoval. Svoju celú pozornosť som sústredila na neho. Čím viac som sa ním zaoberala, tým menej záujmu prichádzalo z jeho strany a bol stále viac zaneprázdnený. Mňa začalo zas prepadať zúfalstvo. „Čo sa odrazu stalo? Čo som spravila? Prečo, keď sa konečne rozhodnem preňho, on stráca záujem?“ Lámala som si hlavu mnohými otázkami a nenachádzala odpovede. Táto situácia nastala, lebo som v tom čase ešte nechápala „ako veci fungujú“. Stále som svoju pozornosť sústredila na mužov, ako aj predtým, a nie sama na seba. Teraz ma čakalo ďalšie ťažké obdobie, ktoré trvalo viac ako rok. Proces strácania muža, ktorý ku mne dokonale pasoval a proces jeho znovu získavania. Až teraz som naozaj zostala sama. On sa mi občas ozýval, no už to bolo viac-menej kamarátske, aj keď sme sa stretli, tak len vonku. Začala som intenzívnejšie meditovať a počúvať audioknižky. Počúvala som ich niekoľkokrát. Počúvanie sa stalo mojou pravidelnou činnosťou a začala som sa cítiť dobre sama so sebou a svojimi myšlienkami. Snažila som sa naučiť nachádzať potešenie vo veciach, ktoré robím a našla som si nové záľuby. Stretávala sa s novými ľuďmi alebo kamarátmi. Môjmu objektu som sa už vôbec neozývala, skoro nikdy ako prvá, čakala som na to, že on sa mi ozve. Užívala som si chvíle, ktoré som trávila, či už sama alebo s kamarátmi. Dôležité však bolo nie zdanlivo si ich užívať, ale to tak aj cítiť a byť šťastná a spokojná tak, ako som a s tým, čo mám. Postupne boli na mne vidieť zmeny môjho myslenia, a to nielen v myslení, ale aj v konaní. Až tieto zmeny a nová energia, čo zo mňa vyžarovala, ho začali priťahovať naspäť a začal sa mi ozývať a vyvíjať iniciatívu. Ako som sa vzdelávala, som pochopila, čo to je skutočná láska, čo znamená práca na sebe, ako fungujú energie, ako ovládať svoje myšlienky a svoje emócie a zmenila som vzorce svojho správania. Pochopila som, že človek musí byť najprv šťastný sám so sebou, aby mohol byť šťastný s niekým iným. S Y pokračujeme tam, kde sme kedysi prestali a máme vzťah plný pochopenia, podpory, rešpektu a lásky. Za to, ako som zmenila samu seba a svoj život (nielen vo vzťahovej oblasti) patrí veľká vďaka Pavlovi a Monike. Prajem Vám všetko len to najlepšie a veľa ďalších spokojných zákazníkov, ktorým pomôžete zmeniť život k lepšiemu.Číst více...